reklama

Strážca

Kde bolo tam bolo...nie! Tento začiatok už každý pozná. Čo tak slová Za siedmymi horami...to je ešte horšie. Neobyčajná rozprávka si zaslúži neobyčajný začiatok, takže to skúsme znovu: odlišné bytosti, rozdielne životy a dva svety, ktoré nič nespája. Okrem jedného, a to spoločnej hranice. Takto môžeme začať náš príbeh.

Písmo: A- | A+

Na jednej strane tej hranice bolo kráľovstvo, ktorého kráľ sa rozhodol žiť so súčasnou dobou. V uliciach hrala moderná hudba, deti sa hrali s robotickými zvieratami, a ľudia museli byť oblečení len v tých najnovších módnych róbach. Mesto žilo farbami a supermodernými veľkými stavbami. To čo sa považovalo za zastarané nemohlo byť súčasťou tohto sveta. Časom sa za staré a nemoderné hodnotili všetky veci, ktoré obyvatelia kráľovstva nevytvorili sami, a tam patrili aj živé rastliny a bytosti.

Oddelené dlhým a vysokým múrom, sa nachádzalo všetko čo sem nezapadalo. Na tejto strane sa nachádzali storočné rastliny, rieky a lesy. Ryby plávali v čírych jazerách, ovce sa pásli na rozkvitnutých lúkach a ostatné zvieratá pokojne ležali na mäkkej tráve, pretože vedeli, že na tomto mieste im nič ublížiť nemôže. Mali totiž strážkyňu, ktorá ich chránila, a jej meno bolo Crystal. Jej krásu je len veľmi ťažko opísať. Prvé, čo ste si všimli, bolo to, že mala na slnku lesknúce sa svetločervené vlasy. Vyžarovala z nej aj mladosť v podobe čistej pleti a hebkej svetlej pokožky. Na sebe mala šaty posiate bielymi perlami, ktoré rovnako ako jej vlasy, žiarili vďaka lúčom denného svetla. Bosými nohami opatrne kráčala po tráve, pričom jej štíhle telo sa kolísalo z boka na bok. Jej zápästia boli zdobené náramkami vyrobených z veľkých modrých kvetov, ktoré zbierala v odľahlej časti lesa z tých najvyšších miest. Za hranicou bola jediný človek a tak občas, keď mala čas a uvidela padať hviezdy, priala si, aby sa niečo zmenilo. To však netušila, že želanie sa jej aj naozaj splní.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jedného dňa v kráľovstve, keď bolo vonku príliš horúco, kráľ dospel k rozhodnutiu.

,,Myslím si, že je čas na bazén.“ oznámil svojmu radcovi.

Radca však nechápavo krútil hlavou, pričom sa pozeral do plánov kráľovstva, ktoré držal v rukách: ,,Ale pane, na našej hranici už nie je miesto pre nové veci, tu už stavať nemôžeme.“

,, No tak to musíme hranice rozšíriť. Daj prebúrať múr a pošli tam nášho najlepšieho architekta, ten na niečo príde.“

Napriek tomu, že radca s týmto rozhodnutím vôbec nesúhlasil, prikývol a na miesto za hranicami poslal toho najlepšieho architekta akého poznal.

O pár hodín všetko z tej oblasti zmizlo. Krásne vysoké stromy, zeleň navôkol, a dokonca aj tá rieka v ktorej sa nachádzali rôzne formy života. Uprostred ničoty, tej zničenej zeme, ktorá bývala domovom pre všetky druhy bytostí, stála Crystal. Slzy, kvapka po kvapke jej stekali po tvári, pričom v ruke držala meč. Nemohla nič urobiť, prišla neskoro, už nemala s kým bojovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tej chvíli začula šuchot, niekto stál tesne za jej chrbtom. Nerozmýšľala ani sekundu, reflexne urobila krok vpred, a rýchlym obratom namierila meč na neznámeho človeka. ,,Prosím, neubližuj mi, moje meno je Dustin, som architekt." vyhŕklo z prekvapeného asi tak dvadsať ročného mladíka, s kučeravými tmavými vlasmi a veľkými modrými očami.

,,To je tvoja práca. Ty si zničil les." Poznamenala Crystal rozčúlene, pričom stále na neho mierila mečom.

,,Samozrejme, že áno. Aj keď to pokazili, pretože to jazero tu malo byť ako druhý rekreačný bazén pre turistov z ostatných kráľovstiev. No nevyšlo, ale inak celkom paráda, čo povieš?“ poznamenal sebavedomý mladík.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Paráda? Zničil si mi domov, a nie len mne. Musíš to napraviť.“

 ,,Ako? To už nie je možné.“ odvrkol povýšene.

,, Možno v tvojom svete nie. Ideme.“ povedala rozhorčene a pomocou meča ho prinútila sa vydať na cestu.

Išli tri dni a tri noci, ale nakoniec zastali. Mladý zajatec padol od únavy na zelenú trávu a nemohol uveriť vlastným očiam. Na tom mieste bolo slnko vysoko na oblohe a jeho najvyššie lúče sa dotýkali storočných smrekov navôkol. Modrofialové kvety, ktoré Crystal zbierala sa obtáčali okolo stromov a odkvitnuté padali do malého jazierka, ktoré ohraničovali tesne blízko seba zasadené ihličnany. Voda v ňom bola číra, Dustin videl až na dno, kde plávali kapre. Tie svojimi telami vytvárali krúživý pohyb chrániac miniatúrnu skrinku, ktorá žiarila všetkými farbami dúhy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Som rada, že toto miesto ste ešte nikdy nenašli.“ Crystal natiahla jej dlhú ruku do chladnej vody a otvorila skrinku. Po chvíli z nej vyplávala farebná gulička veľkosti hrášku, ktorú zobrala z hladiny. ,,Tento kvet je najkrajší na svete. Keď ho zasadím, v tom okamihu vyrastie ,a v jeho okolí aj všetko živé, čo ste zahubili. Spolu ich bolo trinásť, ale dnes sa to nestalo prvýkrát, čo niekto z vášho kráľovstva chce zničiť môj domov, táto je posledná.“

,,Nechcel som ublížiť tvojmu domovu, nevedel som, že existuje miesto, také ako tu.“ Z jeho hlasu bola cítiť ľútosť a túžbu po zmene.

Keď sa vrátili na zničené miesto Crystal rastlinu zasadila, obloha sa sfarbila do fialova. Kvetiny, stromy, tráva, všetko rástlo zo zeme v priebehu pár sekúnd. Dustin zostal bez slova, nikdy nevidel niečo také krásne ako to, čo sa dialo práve v tej chvíli, neskutočné množstvo farieb, ktoré sa na tej lúke znovu objavili prilákalo späť aj všetky stratené zvieratá.

,,To je ona?“ opýtal sa, keď v strede toho všetkého zbadal malý, nenápadný, ale krásny kvet.

,,Áno, ale dnes uhynie, žije len jeden deň. Už vás nebudem môcť zastaviť.“Crystal si sadla na trávu a pozorovala ako Dustin túto rastlinu vyberá aj s koreňom a vracia sa za hranicu.

O pár dní, pri očakávaní oznámenia ako pokračujú stavby za hranicami, kráľ zvolal všetkých. Pri sebe mal svojho poradcu z jednej strany a Dustina z druhej. Po chvíľke premýšľania sa Dustin postavil. ,,Časť za hranicou, kde má byť bazén sme zničili.“ Miestnosť sa ozývala potleskom, keď však Dustin pokračoval: ,,ale potom sa to vrátilo naspäť, nemohol som zničiť niečo tak nádherné a živé,“ vytiahol z vrecka posledný najkrajší kvet na svete a ukázal ho obyvateľom kráľovstva. ,,Nie je správne ničiť krásne veci len preto, že sme ich nevyrobili. Tam vonku je toho oveľa viac. Kto chce ten pôjde so mnou a zistí, že iný svet, neznamená zlý svet.“ Dodal Dustin. Ľudia z krásy kvetu zostali v úžase a preto sa tak aj stalo. Poddaní odišli s Dustinom za hranice a veci sa začali meniť. Nevzdali sa svojich obľúbených nástrojov, výrobkov, ničoho moderného, ale prijali do svojho srdca druhý domov, svet, ktorý nemohli vytvoriť.

Jediný kto zostal na hrade bol sám kráľ a kvet stále kvitol.

Erika Obertová

Erika Obertová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Autorka so srdcom bojovníka. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáPríroda a zvieratátancom proti bolestiSúkromnéRozprávkypróza

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu